Zvieratá tu nie sú pre nás na jedenie a zabíjanie, ale preto, aby boli našimi priateľmi.

Červenec 2008

Ťažba zlata na Slovensku?

31. července 2008 v 13:58 | Sarah137 |  Ochrana prírody
Jednou z momentálnych kampaní Greenpeace je kampaň s heslom "Príroda nad zlato". Greenpeace bojuje za zastavenie kyanidovej ťažby zlata na Slovensku.
Mnohí ľudia nevedia, čo takáto ťažba obnáša. Niekedy sa stretneme s presvedčením, že Slovensko bude mať z tejto ťažby ekonomický zisk, ale sú na omyle.
Prečo vlastne sme proti ťažbe zlata?
Prvou príčinou je ochrana životného prostredia. Takáto kyanidová ťažba nie je enviromentálne prípustná. Zdevastuje prírodu, zanechá po sebe haldy nespotrebovanej hlušiny a tiež odkalisko s kvapalným toxickým kyanidovým odpadom, ktoré bude obrovských rozmerov. Tak bude vyzerať teraz krásne okolie Kremnice, Poník, Detvy, Brezna, Dobšinej, Gelnice a dokonca Čierneho balogu, Zaježovej a podobných vzácnych oblastí, pokiaľ sa obnoví ťažba. Lesy zmiznú a s nimi aj spev vtákov, šum stromov a čistý vzduch. Nahradí ich prach, hluk z nákladných áut a vrtov. Mnohým ľudom zničia turistické alebo rekreačné okolie a zvieratám zmizne ich potrava i domov. Okrem toho, že mnohé z nich zahynú, budú v strese a budú si musieť nájsť domov inde, v ich
stále sa zmenšujúcich lesoch.

Jeleňová(Veporské vrchy) z Hrbu(Poľana) a Šajbianska Bukovina(Poľana)
Druhá a veľmi dôležitá príčina je bezpečnosť. Slovensko jednoducho nie je vhodné na túto ťažbu, pretože vždy to bude v blízkosti ľudských obydlí. Šturec, kde už robia prieskumné vrty, leží len 800m od Kremnice, v skutočne peknej prírode, uprostred hôr. Na mieste, kde sme stáli a boli sa pozrieť na vrty, by bola v prípade ťažby len obrovská jama, ktorá by zabrala a zničila celú dolinku aj okolité vrchy. V minulosti sa tam jeden vrch zosypal a ešte stále sú tam stopy po ťažbe v podobe zničeného vrchu. Hlukom a otrasmi by boli pamiatky Kremice v ohrození najmä tým, že celé mesto je poddolované. Tiež by pribudli haldy s obrovským množstvom nespracovanej horniny, pretože horniny majú len veľmi nízky obsah zlata, len 1-2 gramov na tonu. Odkalisko, ktoré chystajú v blízkosti, by bolo nebezpečné a v prípade havárie by toxické látky kontaminovali vodu a zničili ľudské obydlia. Priemerne je za rok 5 takýchto havárií. Veľmi často sa tiež stáva, že po odchode firmy, ktorá ťažila, už štát nemá dosť financií na opravovanie hrádzi ani na trvalé zavodňovanie odkaliska, ktoré musí byť zavodňované pitnou vodou a odkalisko vysychá. V takom, tiež častom prípade, je prach, ktorý je nebezpečný, rozfukávaný do okolia. Môže spôsobiť nebezpečné ochorenia, ako napríklad rakovina pľúc. Následky havárie už zažili aj obyvatelia na Slovensku, keď sa v obci Horná Ves po silnom daždi pretrhla hrázda odkaliska s kyanidovým kalom. Obyvatelia sa museli vysporiadať so škodami na majetku a tiež nemohli zbierať kontaminovanú úrodu.
Na Slovensko príde ťažiť kanadská firma, ktorá tu vyťažené zlato a striebro nenechá, nebolo by to ekonomicky výhodné pre firmu a Slovensko nemá možnosť horninu spracovať. Tiež firma zlato nemusí Slovensku predať, čo by už aj tak nebolo pre Slovensko ekonomicky výhodné. Firma si vyťažené zlato i striebro zoberie a pravdepodobne ich predá na zahraničnom trhu. Pre Slovensko je ekonomicky oveľa výhodnejšie turisticky atraktívne okolie Kremnice, kde plánuje urobiť banské múzeá rovno v prírode, čo je v prípade ťažby neuskutočniteľné. Aj mnohé iné lokality, kde sú neraz chaty, turistické trasy alebo lyžiarske vleky, prídu o pekné okolie a tým aj o turistov. Zostane im len zničená príroda, haldy a nebezpečný odpad. Odkalisko je finančne náročné.