Zvieratá tu nie sú pre nás na jedenie a zabíjanie, ale preto, aby boli našimi priateľmi.

Jelení večer

31. října 2008 v 10:33 | Sarah137
Do konca augusta už chýbali len dva dni, liesky začali žltnúť, kvitli jesienky a tak som čakala, kedy sa ozve ručanie prvých jeleňov. Poľana je známa silnými jeleňmi, neraz sa objavia dvadsatoráky. Ráno som nebola v lese, lebo som samozrejme zaspala. Stáva sa mi to dosť často a to ma hnevalo. Mala som pre to zlú náladu, tak som išla dole po zákrutách na malú lúčku a trochu som sa zabávala sledovaním sokola myšiaka, krúžiaceho na jasnej oblohe. Pred dvoma dňani som videla dva jelene a tak som večer išla na jednu lúku, o ktorej som predpokladala, že by sa tam po tieto dni mohli pásť jelene, lebo je obklopená lesmi a húštinami. Pomaly sa blížil večer, aj keď slnko bolo ešte dosť vysoko. Išla som popri kukuričnom poli a prezerala som si množstvo jeleních a laních stôp, ktoré sa miešali so srnčími a diviačími. Zvlášť ma zaujali jazvečie stopy, ktoré som tu videla aj na jar. Myslím, že ten jazvec má brloh v diere pod jedným vývratom, lebo už poznám jeho chodníčky. Okrem stôp tu bola po diviakoch pováľaná a ohryzená kukurica. Jelenie stopy vytvárali na niektorých miestach dvojšľapy a príšľapy, ktoré dokazovali, že jelene čo ich zanechali, boli silné. Našla som v kukurici jedno veľmi pováľané miesto a tam boli stopy jeleňa, aké som ešte nevidela. Ten jeleň musel byť naozaj obrovský.
V tom momente sa ozval šuchot a praskot konárov. Bola som si istá, že je to jeleň, aj keď som ho nevidela. Úplne potichu som vyšla z poľa a pozerala do smrekovej mladiny, zlostiac sa na mladé smreky, ktoré mi zakrývali výhľad. Zviera určite zastalo niekde za nimi, len zopár metrov odo mňa. Dole sa nedalo ísť kvôli húštine a suchej tráve, ktorá pod nohami šuchotala. Navyše bol zlý vietor, tak som sa išla pozrieť z druhej strany, či neuvidím aspoň konce parohov. Odtiaľ som tiež nič nevidela, len počula ako vyplašené zviera beží do doliny a s poriadnym treskotom rozráža liesky a mladé smrečky. Trochu sklamaná som išla ďalej. Na lúke som vyliezla na starý smrek a pozorovala som ďalekohľadom srnca, ktorý sa tam pásol. Vietor bol teraz dobrý. Srnec si so záujmom prezeral vysielač, ktorý tam postavil Orange. Okrem neho tam už človek nepostavil nič. Podľa nevýrazného kohútika a vysoko nesenej hlavy som usúdila, že srnec je pomerne mladý a má veľmi pekné parožie. Na každom parohu mal po tri výsady. Parôžky boli hrubšie ako má väčšina srncov. Tento srnček bol aj dosť veľký a pekný. Keď sa práve nepásol, tak sa stále upravoval. Rozhliadala som sa po okolí, čakala na jelene a pozerala som si výhľad na Nízke Tatry a Veľkú Fatru. Keď som sa pozrela dole, videla som, že k srncovi pribudli dve srny. Jedna z nich viedla srnča, pofŕkané už miznúcimi bodkami. Začali sa pásť. V tom srnec urobil niečo čudné a smiešne. Chvíľu sa škrabal zadnou nohou za uchom, no potom vyskočil, akoby ho niečo uštiplo a začal sa triasť pričom vrtel hlavou. Srny a aj ja, sa na neho s úžasom pozerali. O chvíľu s tým prestal a začal sa pásť, akoby sa nič nestalo. Slnko teraz rýchlo zapadalo za Veľkú Fatru a vystriedal ho studený vietor, ktorý mal aspoň dobrý smer. Jeseň sa už blížila aj s chladným počasím a ja som rozmýšlala ako si mám obliecť sveter aby si ma srny nevšimli. Sedieť na strome a oliekať si sveter bez toho, aby si to všimli štyri páry bystrých uší a očí, najmä keď som mala na krku ďalekohľad nie je najľahšie, ale nejako sa mi to podarilo. Jeleň stále neprichádzal, aj keď tu v čase ruje bývali tvrdé zápasy o jelenice a jelene to niekedy stálo aj odlomené kúsky parožia. Vždy som obdivovala silu parožia, keď vydrží také nárazy, veď jelene sa veľakrát rozbehnú oproti sebe a zrazia sa parohami. Už som sa pomaly chcela zmieriť s tým, že v tento večer kráľa našich hôr neuvidím, ale vtedy zapraskali konáre a srnec ostražito zdvihol hlavu. Na kraji hlbokého smrekového lesa stálo sedem jeleníc. Oproti srnkám vyzerali obrovské. Jelenice ma potešili, ale kde je jeleň? Jelenice postupne vychádzali na lúku. Uši mali nastražené, opatrne sa obzerali, či im nehrozí nejaké nebezpečenstvo a začali sa pásť. Znova sa ozval šuchot, ale z druhej strany. Z lieskového hájika vyšlo šesť jeleníc a s nimi jedno jelienča. Chvíľu som ich pozorovala ďalekohľadom a keď som sa pozrela smerom k prvej skupinke jeleníc, konečne som uvidela tri jelene, ako stoja na kraji lúky. Pretože bolo šero, nevedela som presne spočítať výsady na parohoch, ale vyzerali na dvanástoráky, možno štrnástoráky. Vyšli za jelenicami na lúku a zahnali ich všetky do jednej skupiny. Srnec a srna boli už rovno pod stromom, kde som sedela. Všimla som si teraz, ale aj minule, že niektorí poľovníci klamú, že srny a jelene sa neznesú, že jelene srny utláčajú a vyháňjú do polí, preto sa jelene musia strieľať. No zistila som, že je to výmysel, lebo teraz, ani minule jelene srny ani raz nevyhnali, práve naopak, skôr si pomáhali tým, že zisťovali možné nebezpečenstvo. Ak sa objavilo, srna alebo jelenica upozornila všetkých. Ak sú srny v poli, tak nie kvôli jeleňom. Myslím, že niektorí poľovníci to vedia a takto chcú získať ďalšie povolenie na ich odstrel. Želám teda jeleňom a iným zvieratám lesy bez poľovníkov. Ak som nechcela k tomu stromu primrznúť, musela som ísť, lebo sa poriadne ochladilo a už bola skoro tma. Nechcelo sa mi odísť, ale čo už. Najviac sa mi nepáčilo, že ich vyplaším. Takmer sa mi podarilo zliezť bez povšimutia, ale jelene si ma všimli a zahnali jelenice do lesa. Za nimi sa pobrali srny a srnec, ale nemohlo mi to pokaziť náladu z pekného zážitku.
Cestou späť predo mnou prebehla kuna a zmizla za bukom. Zpoza Vepra vyšiel mesiac v splne a nad Nízkymi Tatrami bola ešte žiara od slnka, takže nebola až taká tma, les šumel a vŕzgal a hlboko v ňom zahúkala sova, čo sa asi chystala na lov. Zistila som, že jelene ešte neručia, lebo tri jelene by sa nepásli na jednej lúke pri jeleniciach. Silnejší by ich odtiaľ vyhnal. Mala som si to myslieť, však jelene začínajú ručať vo vyokých a stredných nadmorských výškach neskôr ako inde
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 spiffinka spiffinka | Web | 31. října 2008 v 11:48 | Reagovat

Ahojky..nom Katy je skvělá..- :-)..a pěknej blog..vypadá to že z toho něco bud.e. nechceš spřátelit..?!?!:-)

2 sarah137 sarah137 | E-mail | 31. října 2008 v 12:06 | Reagovat

jasne moze byt...

3 spiffinka spiffinka | Web | 31. října 2008 v 13:26 | Reagovat

Tak máš icq..?!?! jesi jo vem si moje(mám ho na blogu)

4 sarah137 sarah137 | E-mail | 31. října 2008 v 17:17 | Reagovat

zrusila som ho uz davnejsie lebo nejako blbol net...

5 spiffinka spiffinka | Web | 31. října 2008 v 22:22 | Reagovat

No nevadí..tak pič prosíím aspon na blog ju..?!?! a napiš si tam o design..atd.?!?!? platíí..?!? :-)

6 sarah137 sarah137 | E-mail | 3. listopadu 2008 v 8:37 | Reagovat

plati...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama