Zvieratá tu nie sú pre nás na jedenie a zabíjanie, ale preto, aby boli našimi priateľmi.

Listopad 2008

Zabíjanie vlkov

24. listopadu 2008 v 20:04 | Sarah137


Čo znamená byť vlkom v dnešnom svete...

Toto sú dve videá, ktoré zobrazujú vlkov v skutočnosti, najmä to druhé, tak smutné, ale tak skutočné. Nehanbí sa človek za to, čo urobil, čo povedal o vlkoch keď robí toto? A stále sa to deje a bez tvojej pomoci sa to nezastaví.

Prečo ľudia nenávidia vlky? Lebo vedia, že si zaslúžia, aby vlky nenávideli ich.
Poľovnícka sezóna na vlky sa už začala, štyri vlky sú už zastrelené na Orave na severe Slovenska tento rok za jednu poľovačku! Prosím pomôžte im a napíšte mail na ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva, ich adresy nájdete v článku zachráňme vlka! Fotky zastrelených vlkov z Oravy nájdete v Gallery.

Diviačiky z Predného vrchu

20. listopadu 2008 v 17:09 | Sarah137
Pohľad z Hrbu na Nízke Tatry, výhľad z Katrušky na Nízke a Vysoké Tatry
Začiatok tohto leta nebol veľmi teplý, ale o niekoľko dní bolo aj tu vidno, že je leto a poriadne sa oteplilo, no na Poľane a v jej okolí to nebolo vôbec také zlé. Napriek tomu sa aj tu cez obed teploty vyšplhali na tridsiatku. Všetká zver bola cez deň zalezená hlboko v lese, kde bolo oveľa chladnejšie. Až večer a skoro ráno ju bolo vidieť.
Náš sused mi poradil, aby som išla na posed na Prednom vrchu, kde má lúku lebo tam okolo pol deviatej večer chodia srny. Keď nie je vlk, tak aj srnka je dobrá. Srny a jelenice chodím rada pozorovať, najčastejšie sú vidno srny, srnec alebo jeleň len niekedy. Išla som okolo siedmej večer a už nebolo tak veľmi teplo. Predný vrch je naozaj bkízko a je tam pekne a ako stvorené pre jelene a srny. Pri lese je zelená lúka kde sme minule videli jelenice. Je odtiaľ dobrý výhľad dole do Vôdky a na Ponické. Lesy sa striedajú so zelenými lúkami cez ktoré tečie Vôdka. Tomu výhľadu som sa naozaj potešila nielen preto, že s ďalekohľadom, a keď to bola jelenica, tak aj bez neho, bolo vidieť, že sa na tých lúkach vždy niečo pasie, ale najmä preto, že tam žije medvedica s dvoma mláďatami a pri troche šťastia ich možno odtiaľ uvidím. Sedela som na posede iba chvíľu, ale zdola hlbokého a strmého zrázu, ktorý spadá asi 100m do Vôdky počujem nejaké funenie a poriadny šuchot. Niečo rýchlo a obratne smerovalo hore po strmom kopci na moju lúku a predieralo sa to pomedzi nízke liesky, mladé smreky a osiky s hlasným fučaním a poriadnym praskotom suchých konárikov. Tak toto teda srna nebude, myslím si a ani sa nepohnem aby som to nevyplašila, lebo som bola strašne zvedavá, čo to je. Rozmýšľam, či nie náhodou medveď, veď od Vôdky som len pár metrov. Možno jazvec. Na posede boli štyri okná, ale ja som sedela iba pri jednom, a odtiaľ som pozerala na úplne inú stranu ako na tú, odkiaľ išiel šuchot. Nepomohlo ani to, keď som sa vyklonila z okna a bála som sa postaviť sa a ísť k druhému, lebo som to, nech to už bolo hocičo, nechcela vyplašiť. Šuchot sa približoval a teraz som začula aj krátke zagrúlenie. Určite to je diviak, ale hneď za tým som počula hlasné fučanie, veľmi podobné medvediemu, ale veď aj diviak funí. Čo najtichšie som prešla k oknu na druhej strane a pozrela som sa ani nedýchajúc von. Najprv bolo vidieť len ako v malinčí niečo chodí a potom konečne vyšiel von diviak, malý a ešte pásikavý. Tak takéto niečo malé narobí taký ruch, ze si myslím, ze je to medveď! Diviačik vyšiel na lúku a začal ju rozrývať. Ale nebol jediný, ktorý šuchotal. Za ním vybehlo ešte niekoľko ďalších mláďat. Ostatné boli aj s diviačicou ešte v malinčí. Robili neuveriteľný hluk a mliaskali, na to aké boli malé. O chvíľu sa objavili aj ostatné a rozbehli sa na lúku, tak som ich fotila, ale diviačicu stále nebolo vidieť. Zistila som, že nemusím byť až tak potichu ako som si myslela, pretože boli veľmi zaujaté jedením. Prešla som k prvému oknu a zneho som už uvidela aj diviačicu ako ryje so svojim mláďaťom. Nebola veľmi veľká, mohla mať okolo 70kg. Na lúku vyšli dve diviačatá a začali sa naháňať a hneď sa pridali aj ostatné. To prvé, čo začalo hru to prestalo baviť a rozhodlo sa otravovať diviačicu. Tá mu však dala rypákom po chvoste a nenechala sa vyrušovať pri rozrývaní lesnej pôdy, hľadajúc nejaké korienky a červíky. Diviača zakvílilo a ponáhľalo sa radšej za svojimi súrodencami. Pomaly sa diviaky presúvali ďalej. Na starý smrek vyletela straka a zaškriekala. Oranžové slnko pomaly zapadalo za staré jedle a smreky, až z neho zostal iba kúsok, ktorý vykúkal zpoza hrebeňa Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Keď zapadol aj ten kúsok, straka rozprestrela krídla a odletela. Diviaky už boli na druhej lúke a vtedy som konečne uvidela koľko ich je. Muselo ich byť aspoň pätnásť. Niektoré diviačatá straka veľmi zaujala, ale diviačiky boli poslušné, a tak diviačici nerobilo veľký problém, aby ich ustrážila. V prírode je pre mláďatá nevyhnutné poslúchať, lebo ich rodičia najlepšie vedia o potrave alebo či im nehrozí prípadné nebezpečenstvo. Stáva sa, že tie neposlušnejšie na to niekedy doplatia aj kožuchom. Keď nablízku niečo zašuchotalo, diviačica zdvihla hlavu a zagrúlila. Všetky diviačiky sa zoradili za mamou a v rade odbehli do lesa.
Z poľa sa ozývala prepelica, hlboko v lese zagrúlil starý diviak a vzadu na lúke zabrechal srnec. Tento zážitok bol rozhodne veselý, no ten, čo som zažila potom, s čudnou srnkou už žiaľ nie, lebo zvieratá sú tiež živé tvory a podľa toho by sme sa mali k nim správať. Na lúku pribehol zajac. Stál na zadných labkách a rozhliadal sa po okolí. Potom sa začal hostiť na ďateline. Občas si sadol a poškriabal sa zadnou labkou za uchom. Keď sa rozhliadal, stál na zadných labkách. O chvíľu mal ďateliny dosť a odbehol do lesa. Na vrcholci vysokej prastarej borovici krákal čierny krkavec, akoby oznamoval, že sa pomaly blíži noc.

Vysoká(Veporské vrchy)


Medveď z Hrbu a Vepra

20. listopadu 2008 v 16:52 | Sarah137
Vepor je rozhodne môj najobľúbenejší vrch na Šajbe a v okolí. Má zvláštny tvar a je porastený pralesom, kde rastú storočné smreky. Jeho vrchol vo výške 1277 metrov sa msa končí veľkým bralom, z ktorého je krásny výhľad od Nízkych Tatier a Veporských vrchov až po Kremnické Vrchy a Veľkú Fatru. Na severnom konci Vepra sa týči vrch, ktorý sa pre nezvyčajný tvar volá Hrb a tiež sa končí skalou. Hrb sa považuje za geometrický stred Slovenska. Keď sa pozriem na Hrb a Vepor, väčšinou sa zdá, že Hrb je vyšší aj keď meria 1255 m.

Krásna roveň a Veporské skalky

Na Hrbe a Vepre je pánom medveď. A nie len jeden. Pod hrebeňom sa však nachádza Krásna roveň, jedno z najkrajších miest, aké poznám. Tam žijú ďalšie dva medvede. Minulú Veľkú Noc, koncom apríla bol ešte nejaký sneh. Ako sme vystupovali na Hrb, snehu pribúdalo. Vo výške 1068 m n.m., kde je Chata na Hrbe, bolo snehu nad kolená. Tam som pri tabuľke, ktorá oznamovala, že na skalu na Hrbe je to ešte 30 minút, na Predajnianské vodopády a Červenú jamu muničku 2,5 hodiny a na Poľanu 4,5 hodiny, videla prvýkrát stopy medveďa. Stopy boli veľké na mladého medveďa. Určite patrili starému aj viac ako 200 kilogramovému medveďovi. Na skale už nebol len nejaký sneh, ale niekde skoro meter. Stopy boli prvé znamenie, že na Hrbe a v jeho okolí žije tento veľký chlpáč. Druhé bolo v ten istý rok, ale v lete.
Išli sme v auguste na trojdňový výlet zo Šajby cez Bukovinu, na ktorej nerastú žiadne buky, len pár smrekov, až na Valachovo a potom späť na Šajbu. No aby sme sa tam dostali, museli sme prejsť cez Vepor a Hrb. Bukoviny máme dve. Jedna je vysoká 1294 m, je to však zvláštne označenie, lebo nezvolili pri meraní najvyšší bod, ktorý sa nachádza až vo výške nad 1300 m a tá druhá je podľa nich vysoká 1194 m, ale tiež to nie je jej najvyšší bod, lebo ten leží vo výške nad 1200m. Zdá sa mi to čudné, lebo sa zvykne udávať ten najvyšší bod.Išli sme však cez nižšiu Bukovinu. Bolo poriadne teplo a slnko vysúšalo všetky mláky. Pri jednej z mlák som našla dobre otlačenú veľkú vlčiu stopu. Bukovina je známa tým, že tam sú vlci, najčastejšie chodia z Kysliniek. Bukovina je síce pekný vrch, či vlastne iba pláň a je z nej krásny výhľad až na Tatry, ale je to dosť nebezpečné, lebo tam bývajú nečakané búrky a blesky bijú rovno do toho kopca. Preto tam nie sú skoro žiadne stromy. Len pár. Niektoré smreky sú dokonca zhorené. Kým sme sa tam na chvíľu zastavili, jedna taká nečakaná búrka sa nás práve chystala zastihnúť. Okamžite sa zotmelo a z jasného dňa sa stala takmer noc. Keď
v diaľke zahrmelo, hneď sme zišli do doliny, lebo s Bukovinou už máme nejaké skúsenosti, a dobre si pamätáme, ako sme v lejaku bežali mokrí ako myši. Keď sme zišli dole do lesa už pršalo, ale búrka rýchlo prešla. Najhoršie bolo, že po búrke ešte bola dlho na ihličí a na listoch bukov a liesok voda, ktorá sa liala dole aj pri slabom vetre. Stanovali sme pod Veprom, to miesto sa volá Pod Veprovo a je v nadmorskej výške 1157 m. Je to blízko prírodnej rezervácie Veporské skalky. Niektoré "skalky" merajú až 40m a tvoria skalné veže, stĺpy a rôzne iné tvary. Zvlášť krásne je v blízkej národnej prírodnej rezervácii Ľubietovský Vepor. Rastie tam prales so 150 a viac ročnými smrekmi, jedľami a bukmi. V noci keď sme už boli v stane, som sa zobudila na to, ako niekto kričí, že sa sem blíži veľká kopa hliny. Myslela som si, že sa mi to len sníva, no o chvíľu som zase počula ten hlas ako hovorí, že sa tá kopa hýbe a ide sem. O chvíľu už bolo znova ticho. Keď som sa ráno zobudila, zistila som, že so mnou stanoval aj veľký pavúk. Nebola som tým vôbec nadšená, ale našťastie bol len v kúte. Hneď som si spomenula na kopu hliny a rozmýšľala som, či to nebol náhodou medveď, ktorého sme nechcene prilákali jedlom. Také niečo je v noci dosť možné, lebo medvede majú výborný čuch a na jar sme neďaleko našli medvedie stopy. Niektorí ráno hovorili, že to bol len strom, ktorý v noci vyzeral, že sa hýbe, lebo v noci sa zdajú byť veci iné ako naozaj sú. Doteraz neviem čo to bolo, ale viem, že sa medveďa netreba zbytočne báť, len treba byť opatrnejší.Ak tá kopa hliny bola náhodou medveď z Hrbu a Vepra, tak dúfam, že toto stretnutie s ním nebolo posledné aj keď som už množstvo zaujímavých medvedích príhod zažila.

Kde budeme žiť?

3. listopadu 2008 v 12:51 | Sarah137 |  Ochrana prírody
Asi takú otázku by nám položili ľadové medvede.
Je to strašné, ale rozloha zaľadneného územia sa zmenšila takmer o polovicu! A to nie je všetko. Zimy sú miernejšie, letá majú rekordné teploty, začínajú sa výkyvy počasia, ktoré v niektorých krajinách prerastjú do extrémov. Hurikány, záplavy, rýchle topenie ľadovcov, zvyšovanie stavov podkôrneho hmyzu, choroby a odumieranie stromov. To všetko má na svedomí globálne otepľovanie.
A budúcnosť? Pozrime sa na to reálne. Nie to neznamená, že bude fajn teplo, lepšie pestovanie obilia a kadečoho...
Pokiaľ sa globálne oteplovanie nezarazí okamžite, o niekoľko rokov, možno 4-5, prídeme do stavu, kedy sa to už nebude dať zvrátiť. Podľa najnovších výskumov sa pri súčasnom stave emisií CO2 roztopia ľadovce okolo roku 2012. To bude znamenať vyhynutie mnohých druhov zvierat a rastlín ako napríklad tundrový lišajník, tulene, mrože, mnohé druhy veľrýb a rýb...tu by sa to však nezastavilo, postupne začnú hynúť smreky, jedle, brezy, iné druhy rýb a plazov.
Nastanú záplavy a asi 50mil. ľudí sa bude musieť vysťahovať. Nebudú existovať Bahamy, Kuba, Holandsko, časť Británie, Talianska...a mnohých ďalších. Keďže sa roztopia ľadovce, ktoré obsahujú množstvo dusíka, ktorý sa uvoľní, nastanú vážne problémy. Už sa nebude kam vysťahovať, púšte sa budú rozširovať, bude viac hladu a chorôb, ktoré sa šíria v teple.
Aké je skutočné riešenie?
Zhasínať za sebou svetlá, cestovať menej autom, triediť odpad...to všetko je pekné a potrebné, ale súčasný problém nerieši.
Pretože až 80% emisií zapríčiňuje živočíšna výroba. Produkuje okrem CO2, uhlíka, dusíka aj metán, ktorý je pre prírodu a pre nás minoriadne nebezpečný a škodlivý. Veľkochovy znamenajú hromadné ničienie lesov, každý deň padne kus pralesa veľký ako dve futbalové ihriská, práve kvôli tomu, znečisťujú sa moria, rieky a jazerá, vzikajú choroby šialených kráv a iné, míňa sa zbytočne obrovské množstvo elektriny, polovica vody ide lon do veľkochovov a jeden mäsožravec-človek, zaberá toľko miesta, že by sa tam uživilo 100 ľudí-vegetariánov...
Mnohí si to uvedomujú, že vegetariánstvo je jediný spôsob, ako zachrániť planétu.

Okrem toho, existuje mnoho iných dôvodov, prečo nejesť mäso.

Nemenej vážnym dôvodom sú zvieratá-čo má veľa spoločného s ekológiou. Mnohí ľudia žijú v sladkej nevedomosti a predstavujú si kravy na paši, husi na dvore, ovce na salaši. Toto platí už len na dedinách, v súčasnosti je to úplne iné. Všetko mäso v obchodoch pochádza z veľkochovov, kde zvieratá nikdy nevideli svetlo, nikdy neochutnali čerstvú trávu ani sa neprebehli po horskej pastvine. Nemôžu dokonca ani rozprestrieť krídla, alebo sa otočiť.
Podmienky sú otrasné, zlá hygiena, zlá starostlivosť, prekrmovanie, bitie, kruté zaobchádzanie, žiaden priestor, zlý vzduch, podrezávanie zaživa, sťahovanie z kože zaživa-aby mala nejaká tetka koženú kabelku alebo čižmy, u sliepok osdekávanie zobáčikov horúcimi nožmi, násilné prekrmovanie u kačiek a husí, čo má za následok infekcie, zadusenie sa a smrť, kvôli hrubému zaobchádzaniu...Jesť mäso znamená zabíjať zvieratá krutými spôsobmi, zabíjať znamená transporty trvajúce niekedy až 24h, sú napchaté v autách, bez jedla a vody, bez možnosti pohybu a majú nedostatok vzduchu, čo má za následok hromadný úhyn už len cestou na bitúnok, zbytočné emisie, transporty znamenajú chovať zvieratá v otrasných podmienkach, bitie, odrezávanie rohov, vytrhávanie zubov, kastrácia, odsekávanie chvostov-bez akéhokoľvek umŕtvenia, elektrický prúd, žiaden pohyb, stres, strach a choroby, zlá potrava-antibiotiká, živočíšna bielkovina, kvôli ktorej vzniká choroba šialených kráv, znečisťovanie vôd, metán, emisie, chovať zvieratá znamená pestovať potravu pre ne-pesticídy, hebricídy, zaberanie priestoru, výrub lesov, znečisťovanie vôd a ovdzušia, hlad v krajinách, nedostatok vody...
Mäso aké jete, je plné utrpenia, antibiotík a pesticídov. To kurča, ktoré mávate na obed, sa vyliahlo v umelej liahni, potom bolo nahádzané do bedničiek tak bezohľadne, že si zlomilo nôžky, malo pokrivené krídlo a bolo natlačené medzi tisíckami ďalších. Tak nešťastne putovalo dlhé hodiny v tme a takom zlom vzduchu, že sa skoro zadusilo. Takmer umrelo od smädu a hladu. Neskôr ho vysypali z debničky do veľkej haly a tam prežilo zvyšok svojho krátkeho a smutného života. Tieto kurčatá bývajú špeciálne vyšľachtené na to, aby rástli dvakrát rýchlejšie ako normálne sliepky. Preto po niekoľkých dňoch narástlo tak, že sa už nevedelo udržať na nohách, ktoré nerástli tak ako telo-pretože nohy sa nejedia. Srdce už nedokázalo udržať tak rýchlorastúce telo pri živote a tak mnohé uhynuli, nohy tiež neudržali tú váhu a tak sa veľa kuriatok nemohlo dostať k jedlu a zahynulo. Cestou na bitúnok bolo kurča opäť natlačené medzi ostatnými, bez vody, jedla a čerstvého vzduchu. Na bitúnku ho najprv omráčili elektrickým prúdom, mnohé kurčatá boli aj potom ešte pri vedomí. Potom im podrezali hrdlo a nechali ho vykrvácať. Ono si ani nemohlo spomenúť na zelenú trávu, na slnko, na potravu, ktorá by mu chutila, nikdy nepoznalo štastie, lebo nič z tohto nikdy nezažilo...Kuriatko zažilo len bolestivé zastrihávanie krídiel, odsekávanie zobáčika, bitie...
Príbehov o teliatkach, ktoré sa chovajú na teľacinu, o kravách do Mc Donaldu, husiach na husacie hody, koňoch do konskej salámy alebo o prasatách vás radšej ušetrím, lebo sú ešte horšie. Ale pokiaľ nechce niekto zatvárať oči pred realitou, nech sa pozrie na http://www.peta.org/

Je zistené, že jedenie mäsa spôsobuje a vyvoláva choroby ako: cukrovka, alergie, rakoviny, zužovanie ciev a infarkty, nadváha, vysoký tlak, vysoký cholesterol...a mnohé ďalšie. Je to pre to, že pre nás nie je prirodzené jesť toľko mäsa, rozumnejší lekári vám doporučia jesť mäso maximálne raz týždenne. Tráviaca sústava človeka nie je prispôsobená na mäsitú potravu. Preto vznikajú rakoviny a infarkty...Zistilo sa, že vegetariáni žijú priemerne dlhšie o 10 rokov.

Sú však aj iné dôvody, prečo byť vegetariánom. Ja sem uvediem už len posledný.

Mnohí bohatí ľudia pomáhajú Afričanom, nosia im jedlo a lieky. Ale toto je len veľmi krátkodobá pomoc, ktorá nerieši problém. Globálnym oteplovaním africká pôda ešte viac vysychá a urodí sa na nej čoraz menej plodín, ubúda vody a oteplovaním sa šíria choroby. Keby sa obilie, ktoré sa pestuje na chov zvierat vo veľkochovoch rozdelilo medzi Afričanov, nikto by nehladoval. Keby boli všetci vegetariáni, neboli by problémi ekologické, ekonomické ani globálne.