Zvieratá tu nie sú pre nás na jedenie a zabíjanie, ale preto, aby boli našimi priateľmi.

Medveď z Hrbu a Vepra

20. listopadu 2008 v 16:52 | Sarah137
Vepor je rozhodne môj najobľúbenejší vrch na Šajbe a v okolí. Má zvláštny tvar a je porastený pralesom, kde rastú storočné smreky. Jeho vrchol vo výške 1277 metrov sa msa končí veľkým bralom, z ktorého je krásny výhľad od Nízkych Tatier a Veporských vrchov až po Kremnické Vrchy a Veľkú Fatru. Na severnom konci Vepra sa týči vrch, ktorý sa pre nezvyčajný tvar volá Hrb a tiež sa končí skalou. Hrb sa považuje za geometrický stred Slovenska. Keď sa pozriem na Hrb a Vepor, väčšinou sa zdá, že Hrb je vyšší aj keď meria 1255 m.

Krásna roveň a Veporské skalky

Na Hrbe a Vepre je pánom medveď. A nie len jeden. Pod hrebeňom sa však nachádza Krásna roveň, jedno z najkrajších miest, aké poznám. Tam žijú ďalšie dva medvede. Minulú Veľkú Noc, koncom apríla bol ešte nejaký sneh. Ako sme vystupovali na Hrb, snehu pribúdalo. Vo výške 1068 m n.m., kde je Chata na Hrbe, bolo snehu nad kolená. Tam som pri tabuľke, ktorá oznamovala, že na skalu na Hrbe je to ešte 30 minút, na Predajnianské vodopády a Červenú jamu muničku 2,5 hodiny a na Poľanu 4,5 hodiny, videla prvýkrát stopy medveďa. Stopy boli veľké na mladého medveďa. Určite patrili starému aj viac ako 200 kilogramovému medveďovi. Na skale už nebol len nejaký sneh, ale niekde skoro meter. Stopy boli prvé znamenie, že na Hrbe a v jeho okolí žije tento veľký chlpáč. Druhé bolo v ten istý rok, ale v lete.
Išli sme v auguste na trojdňový výlet zo Šajby cez Bukovinu, na ktorej nerastú žiadne buky, len pár smrekov, až na Valachovo a potom späť na Šajbu. No aby sme sa tam dostali, museli sme prejsť cez Vepor a Hrb. Bukoviny máme dve. Jedna je vysoká 1294 m, je to však zvláštne označenie, lebo nezvolili pri meraní najvyšší bod, ktorý sa nachádza až vo výške nad 1300 m a tá druhá je podľa nich vysoká 1194 m, ale tiež to nie je jej najvyšší bod, lebo ten leží vo výške nad 1200m. Zdá sa mi to čudné, lebo sa zvykne udávať ten najvyšší bod.Išli sme však cez nižšiu Bukovinu. Bolo poriadne teplo a slnko vysúšalo všetky mláky. Pri jednej z mlák som našla dobre otlačenú veľkú vlčiu stopu. Bukovina je známa tým, že tam sú vlci, najčastejšie chodia z Kysliniek. Bukovina je síce pekný vrch, či vlastne iba pláň a je z nej krásny výhľad až na Tatry, ale je to dosť nebezpečné, lebo tam bývajú nečakané búrky a blesky bijú rovno do toho kopca. Preto tam nie sú skoro žiadne stromy. Len pár. Niektoré smreky sú dokonca zhorené. Kým sme sa tam na chvíľu zastavili, jedna taká nečakaná búrka sa nás práve chystala zastihnúť. Okamžite sa zotmelo a z jasného dňa sa stala takmer noc. Keď
v diaľke zahrmelo, hneď sme zišli do doliny, lebo s Bukovinou už máme nejaké skúsenosti, a dobre si pamätáme, ako sme v lejaku bežali mokrí ako myši. Keď sme zišli dole do lesa už pršalo, ale búrka rýchlo prešla. Najhoršie bolo, že po búrke ešte bola dlho na ihličí a na listoch bukov a liesok voda, ktorá sa liala dole aj pri slabom vetre. Stanovali sme pod Veprom, to miesto sa volá Pod Veprovo a je v nadmorskej výške 1157 m. Je to blízko prírodnej rezervácie Veporské skalky. Niektoré "skalky" merajú až 40m a tvoria skalné veže, stĺpy a rôzne iné tvary. Zvlášť krásne je v blízkej národnej prírodnej rezervácii Ľubietovský Vepor. Rastie tam prales so 150 a viac ročnými smrekmi, jedľami a bukmi. V noci keď sme už boli v stane, som sa zobudila na to, ako niekto kričí, že sa sem blíži veľká kopa hliny. Myslela som si, že sa mi to len sníva, no o chvíľu som zase počula ten hlas ako hovorí, že sa tá kopa hýbe a ide sem. O chvíľu už bolo znova ticho. Keď som sa ráno zobudila, zistila som, že so mnou stanoval aj veľký pavúk. Nebola som tým vôbec nadšená, ale našťastie bol len v kúte. Hneď som si spomenula na kopu hliny a rozmýšľala som, či to nebol náhodou medveď, ktorého sme nechcene prilákali jedlom. Také niečo je v noci dosť možné, lebo medvede majú výborný čuch a na jar sme neďaleko našli medvedie stopy. Niektorí ráno hovorili, že to bol len strom, ktorý v noci vyzeral, že sa hýbe, lebo v noci sa zdajú byť veci iné ako naozaj sú. Doteraz neviem čo to bolo, ale viem, že sa medveďa netreba zbytočne báť, len treba byť opatrnejší.Ak tá kopa hliny bola náhodou medveď z Hrbu a Vepra, tak dúfam, že toto stretnutie s ním nebolo posledné aj keď som už množstvo zaujímavých medvedích príhod zažila.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 spiffinka Your SB ♥ I ♥ U spiffinka Your SB ♥ I ♥ U | Web | 20. listopadu 2008 v 19:28 | Reagovat

Pěknej Méďa..ale potkat ho někde asi nic hezkého...xD

2 sarah137 sarah137 | E-mail | 21. listopadu 2008 v 15:20 | Reagovat

ale coby nebolo, ludia sa ich boja, lebo su zmanipulovani vseliakymi casto prehnanymi historkami o medvedoch...je velmi zabavne sledovat, co z nejakeho utoku medveda urobia novinari. staci, ze sa medved postavi na zadne, aby sa rozhliadol, kedze ma slaby zrak, a uz je z toho agresivna nevyspytatelne selma, pred ktorou sa dotycny hrdina zachranil len o vlasok...ale musim povedat, ze moje posledne tri stretnutia s medvedom boli nanajvys adrenalinove(-:

3 wolfík wolfík | 14. října 2012 v 11:27 | Reagovat

sú to veľmi krásne fotky :) až na tie pokusi :(((

4 Slávka Slávka | 8. července 2013 v 14:01 | Reagovat

pekný blog :)

prosííím navštívte môj nový blog
názov: môj blog slavus pepichova

díky moc:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama